Vitamín D: kto by ho nemal užívať a ako ho dávkovať správne

Od októbra do marca stojí slnko nad Slovenskom tak nízko, že si koža vitamín D prakticky nevytvorí. Doplnok s vitamínom D3 je preto v zime jedným z mála doplnkov, ktoré majú zmysel pre väčšinu ľudí. Zároveň ide o vitamín, ktorý sa ukladá v tele a pri niektorých ochoreniach alebo liekoch môže uškodiť.

V článku sa dozviete, kto by vitamín D nemal užívať bez dohľadu lekára, koľko IU denne je rozumných podľa veku a hmotnosti, v čom sa líši D2 od D3, s čím vitamín D kombinovať a ako sa prejaví predávkovanie.

Článok má informačný charakter a nenahrádza lekára. Ak máte ochorenie obličiek, poruchu metabolizmu vápnika, sarkoidózu alebo užívate lieky uvedené nižšie, o vitamíne D sa poraďte s lekárom, ideálne po vyšetrení hladiny 25(OH)D a vápnika v krvi.

Prečo vitamín D v zime chýba

Vitamín D je v skutočnosti skôr hormón než vitamín. Koža si ho vyrába z cholesterolu, keď na ňu dopadá ultrafialové žiarenie typu B (UVB). To však prenikne atmosférou len vtedy, keď je slnko dostatočne vysoko nad obzorom. Slovensko leží medzi 47,7° a 49,6° severnej šírky a model UVB žiarenia pre Európu ukázal, že na tejto šírke trvá „vitamínová D zima“ – obdobie, keď mesačná dávka UVB nestačí na tvorbu vitamínu D – približne štyri mesiace (O'Neill a kol., 2016). Prakticky to znamená, že od novembra do februára si koža vitamín D nevytvorí takmer vôbec a v októbri a marci len okolo poludnia pri jasnej oblohe.

Zásoby z leta sa míňajú v priebehu týždňov, preto hladina vitamínu D v krvi klesá celú zimu a dno dosahuje vo februári a marci. Strava medzeru nezaplní: za deň z nej bežne získame iba 50 – 150 IU, čo je zlomok potreby (Bačová a kol., 2019). Najviac vitamínu D majú tučné morské ryby (losos a tuniak 600 – 1 000 IU na 100 g, sardinky okolo 1 500 IU), vaječný žĺtok má okolo 55 IU a ementál asi 120 IU na 100 g. Na pokrytie zimnej potreby by ste museli jesť rybu každý deň.

Niektorí ľudia sú na nedostatok náchylnejší:

• seniori – starnúca koža vytvorí z rovnakej dávky slnka výrazne menej vitamínu D,
• ľudia s nadváhou a obezitou – vitamín D sa ukladá do tukového tkaniva a pri rovnakom príjme majú obézni ľudia hladinu v krvi v priemere o 20 nmol/l nižšiu (Ekwaru a kol., 2014),
• ľudia s tmavšou pokožkou, zahaleným oblečením, prácou v interiéri alebo dôsledným používaním opaľovacích krémov,
• ľudia s poruchami vstrebávania tukov (celiakia, Crohnova choroba, stav po bariatrickej operácii).

Ako to vyzerá u nás, naznačuje štúdia z ambulancie praktického lekára v Košiciach: zo 120 pacientov vyšetrených od októbra do marca malo 64 % hladinu pod 30 ng/ml a medzi ženami vo veku 50 – 80 rokov to bolo 90 % a viac (Bačová a kol., 2019). Vzorka je malá, ale zapadá do obrazu, ktorý stredoeurópski odborníci opisujú ako plošný nedostatok vitamínu D v celom regióne (Płudowski a kol., 2013).

Hladina sa meria ako 25-hydroxyvitamín D, skrátene 25(OH)D, v ng/ml alebo nmol/l (1 ng/ml = 2,5 nmol/l). Stredoeurópske aj poľské odporúčania považujú za nedostatok hodnoty pod 20 ng/ml (50 nmol/l), za suboptimálne 20 – 30 ng/ml a za optimum 30 – 50 ng/ml (75 – 125 nmol/l). Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) odvodil svoje odporúčané príjmy tak, aby väčšina ľudí dosiahla aspoň 50 nmol/l (EFSA, 2016).

Čo od doplnku čakať a čo nie: vitamín D je nevyhnutný pre vstrebávanie vápnika, kosti a svaly. Pri imunite je efekt skromný – metaanalýza 37 štúdií zistila len malé zníženie výskytu infekcií dýchacích ciest, najmä pri denných dávkach 400 – 1 000 IU, a jej aktualizácia z roku 2025 ho už štatisticky nepotvrdila (Jolliffe a kol., 2021). Štúdia VITAL s 25 871 dospelými zas ukázala, že 2 000 IU denne nezníži výskyt rakoviny ani srdcovocievnych príhod u ľudí bez deficitu (Manson a kol., 2019). Doplnok teda odstráni nedostatok, nadbytok však nič navyše neprinesie.

Kto by nemal užívať vitamín D (kontraindikácie)

Vitamín D zvyšuje vstrebávanie vápnika z čriev. Problém nastane, keď telo vápnik nedokáže regulovať alebo keď si aktívnu formu vitamínu vyrába bez kontroly. Vtedy aj bežné dávky môžu zvýšiť vápnik v krvi (hyperkalciémia) alebo v moči (hyperkalciúria). Nasledujúce stavy preto znamenajú buď úplný zákaz, alebo užívanie výlučne pod dohľadom lekára s kontrolou vápnika.

Ochorenia a stavy

• Zvýšený vápnik v krvi (hyperkalciémia) z akejkoľvek príčiny. Vitamín D by stav zhoršil; kým sa nevyrieši príčina, doplnok nepatrí do rúk.
• Sarkoidóza, tuberkulóza a iné granulomatózne ochorenia, niektoré lymfómy. Aktivované makrofágy v granulómoch majú vlastný enzým (1α-hydroxylázu) a vyrábajú aktívny kalcitriol nezávisle od potreby tela. U pacientov so sarkoidózou, ktorí užívali vápnik a vitamín D, sa hyperkalciémia vyskytla v 5 – 8 % prípadov (Gianella a kol., 2020). Poľské odporúčania upozorňujú, že sa objavuje typicky pri hladine 25(OH)D nad 30 ng/ml, preto radia u týchto pacientov držať hladinu okolo 25 ng/ml a pravidelne kontrolovať vápnik v krvi aj v moči (Płudowski a kol., 2023).
• Obličkové kamene, hyperkalciúria a nefrokalcinóza. Ak ste mali kalciové kamene, pred doplnkom treba vyšetriť vápnik v moči. Metaanalýza 48 dlhodobých štúdií s 19 833 účastníkmi síce nezistila viac kameňov u ľudí užívajúcich vitamín D, zistila však častejšiu hyperkalciémiu (relatívne riziko 1,54) a hyperkalciúriu (1,64) (Malihi a kol., 2016). U človeka, ktorý kamene už tvorí, je to iná situácia než u zdravého.
• Primárna hyperparatyreóza. Prištítne telieska tvoria priveľa parathormónu a vápnik v krvi býva zvýšený. Paradoxne je u týchto pacientov deficit vitamínu D častý a lekári ho dopĺňajú – opatrne a s kontrolou vápnika (Płudowski a kol., 2023). Svojvoľné užívanie je tu nevhodné.
• Chronické ochorenie obličiek, dialýza, stav po transplantácii. Obličky vitamín D aktivujú; pacienti dostávajú špeciálne formy (kalcitriol, alfakalcidol) a bežný cholekalciferol len podľa nefrológa.
• Vrodená precitlivenosť na vitamín D – mutácie génov CYP24A1 alebo SLC34A1 (idiopatická infantilná hyperkalciémia). Telo neodbúrava aktívny vitamín D a už bežné dávky vedú k hyperkalciémii. Varovným signálom je hyperkalciémia alebo obličkové kamene v detstve v rodine (Płudowski a kol., 2023).

Lieky, pri ktorých treba zvýšiť pozornosť

• Tiazidové diuretiká (hydrochlorotiazid, indapamid, chlórtalidón) znižujú vylučovanie vápnika močom; v kombinácii s vitamínom D, najmä spolu s vápnikom, hrozí hyperkalciémia. Vápnik v krvi treba kontrolovať.
• Digoxín a iné srdcové glykozidy. Zvýšený vápnik zosilňuje ich toxicitu a riziko arytmií; súbeh vyžaduje kontrolu vápnika a EKG.
• Kortikosteroidy (prednizón, metylprednizolón) zrýchľujú odbúravanie vitamínu D a znižujú vstrebávanie vápnika. Nejde o zákaz, naopak – pri dlhodobej liečbe býva potrebná vyššia dávka, ale podľa nameranej hladiny.
• Antiepileptiká (fenytoín, fenobarbital, karbamazepín, valproát), rifampicín, niektoré antiretrovirotiká a systémové antimykotiká urýchľujú metabolizmus vitamínu D a vedú k nedostatku. Dávku má určiť lekár podľa hladiny.
• Orlistat, cholestyramín a iné látky znižujúce vstrebávanie tukov znižujú aj vstrebávanie vitamínu D. Užívajte ich s odstupom aspoň 2 – 4 hodín.
• Antacidá a viazače fosfátov s hliníkom. Vitamín D zvyšuje vstrebávanie hliníka; pri zlyhávaní obličiek môže dlhodobá kombinácia viesť k jeho hromadeniu, poraďte sa s lekárom.

Kedy sa poradiť, hoci kontraindikáciu nemáte

V tehotenstve a pri dojčení sa vitamín D odporúča (1 500 – 2 000 IU denne podľa stredoeurópskych odporúčaní), dávku však odsúhlaste s gynekológom. Deťom dávkuje vitamín D pediater, ideálne kvapkami s presným počtom IU. Ak chcete dlhodobo užívať viac než 2 000 IU denne alebo vás trápia nevysvetlené príznaky (únava, bolesti kostí a svalov), najprv si dajte zmerať hladinu – megadávky „naslepo“ nie sú riešením.

Správne dávkovanie vitamínu D v IU podľa veku a hmotnosti

Vitamín D sa udáva v medzinárodných jednotkách (IU) alebo v mikrogramoch: 1 µg = 40 IU, teda 1 000 IU = 25 µg. Odporúčania sa líšia podľa toho, aký cieľ sledujú:

• EFSA (2016) stanovila primeraný príjem 15 µg (600 IU) denne pre všetkých od jedného roka vrátane tehotných a 10 µg (400 IU) pre dojčatá od 7 mesiacov. Vychádza z predpokladu minimálneho slnka a cieľa 50 nmol/l.
• Stredoeurópske odporúčania (Płudowski a kol., 2013; aktualizácia 2023) cielia na 75 – 125 nmol/l a odporúčajú dospelým 1 000 – 2 000 IU denne od septembra do apríla, seniorom celoročne a obéznym dvojnásobok.
• Endocrine Society (2024) zhrnula, že zdraví dospelí do 75 rokov nemajú preukázaný prínos z dávok nad bežný odporúčaný príjem, zatiaľ čo deťom, ľuďom nad 75 rokov, tehotným a ľuďom s prediabetom plošnú suplementáciu odporúča (Demay a kol., 2024).

Pre zdravého dospelého na Slovensku z toho vychádza praktický záver: 1 000 – 2 000 IU denne od októbra do marca, pri BMI nad 30 alebo pri živote „bez slnka“ aj celoročne, a bez lekára neprekračovať 4 000 IU denne – hornú bezpečnú hranicu podľa EFSA (2012, potvrdená 2023).

Dávky pre deti vždy potvrďte s pediatrom. Horné hranice EFSA sú hodnoty, ktoré pri dlhodobom dennom užívaní nemajú u zdravých ľudí vyvolať nežiaduce účinky, nie cieľové dávky.

IU alebo µg? Ako prepočítať dávku

Na obaloch nájdete dávku raz v medzinárodných jednotkách (IU), inokedy len v mikrogramoch (µg, na dovážaných produktoch „mcg“) a niekedy v oboch. Prepočet je jednoduchý: 1 µg = 40 IU a naopak 1 IU = 0,025 µg. Horná hranica EFSA 100 µg je teda 4 000 IU a tableta s 12,5 µg obsahuje 500 IU. Ak výrobca uvádza len percento referenčnej výživovej hodnoty (RVH, anglicky NRV), počítajte s tým, že 100 % = 5 µg = 200 IU; etiketa „1 000 % RVH“ tak znamená 50 µg, čiže 2 000 IU. Pri kvapkách si overte počet IU v jednej kvapke, nie v mililitri.

Dávka podľa telesnej hmotnosti

Stredoeurópske odporúčania uvádzajú rozpätie pre dospelých „podľa telesnej hmotnosti“: ľahší dospelý okolo 60 kg vystačí so spodnou hranicou (800 – 1 000 IU), človek s hmotnosťou 70 – 90 kg sa pohybuje pri 1 500 – 2 000 IU a pri hmotnosti nad 90 kg alebo BMI nad 30 sa odporúča dvojnásobok (2 000 – 4 000 IU). Dôvod je jednoduchý: vitamín D sa riedi v tukovom tkanive. Analýza 17 614 dospelých ukázala, že odpoveď na doplnok sa riadi skôr BMI než absolútnou hmotnosťou a že každých 1 000 IU denne zvýši hladinu 25(OH)D orientačne o 5 – 12 ng/ml – pri nízkej východiskovej hladine viac, pri vysokých dávkach podstatne menej (Ekwaru a kol., 2014).

Denne, raz za týždeň alebo raz za mesiac?

Vitamín D sa ukladá, preto nezáleží na tom, či ho užijete denne, alebo nazbierate týždennú dávku do jednej kapsuly. Štúdia u starších žien porovnala 1 500 IU denne, 10 500 IU týždenne a 45 000 IU raz za 28 dní – hladiny 25(OH)D po dvoch mesiacoch boli rovnaké (Ish-Shalom a kol., 2008). Čo nefunguje, sú obrovské dávky raz za rok: ženy nad 70 rokov, ktoré dostali 500 000 IU jednorazovo, mali o 15 % viac pádov a o 26 % viac zlomenín ako skupina s placebom (Sanders a kol., 2010).

Kedy si dať zmerať hladinu

Zdravý dospelý bez rizikových faktorov test nepotrebuje (Demay a kol., 2024). Vyšetrenie 25(OH)D má zmysel, ak patríte do rizikovej skupiny z predchádzajúcej kapitoly, užívate uvedené lieky, máte príznaky nedostatku alebo chcete dlhodobo užívať viac než 2 000 IU denne. Najvýpovednejšie je meranie na konci zimy. Pri hodnote nad 100 ng/ml (250 nmol/l) doplnok vysaďte a poraďte sa s lekárom.

Vitamín D2 vs. D3

Vitamín D2 (ergokalciferol) vzniká v hubách a kvasniciach ožiarených UV svetlom; nájdete ho v niektorých obohatených potravinách a starších liekoch. Vitamín D3 (cholekalciferol) je forma, ktorú si vyrába naša koža; v doplnkoch sa získava z lanolínu (ovčej vlny) alebo z lišajníkov – tá je vhodná aj pre vegánov.

Metaanalýza randomizovaných štúdií ukázala, že D3 zvyšuje a udržiava hladinu 25(OH)D účinnejšie než D2; D2 sa slabšie viaže na transportný proteín a rýchlejšie sa odbúrava (Tripkovic a kol., 2012). Ak máte na výber, siahnite po D3. Obe formy sa dávkujú v rovnakých IU, takže číslo na etikete porovnať môžete, účinok však rovnaký nie je.

Kedy a s čím vitamín D užívať

S jedlom, ktoré obsahuje tuk. Vitamín D je rozpustný v tukoch. U 50 starších ľudí bola vrcholová hladina vitamínu D3 po dávke s tučným jedlom o 32 % vyššia než po beztukovom jedle; na druhu tuku nezáležalo (Dawson-Hughes a kol., 2015). U pacientov, ktorým sa hladina napriek doplnku nezvyšovala, stačilo presunúť kapsulu k najväčšiemu jedlu dňa a hladina 25(OH)D stúpla približne o polovicu (Mulligan a Licata, 2010). Olejové kvapky a softgelové kapsuly majú tuk v sebe, suché tablety zapite pri jedle.

Ráno alebo večer? Štúdie rozdiel nepreukázali. Niektorí ľudia hlásia po večernej dávke horší spánok, ide však o individuálne skúsenosti. Dôležitejšia je pravidelnosť – vyberte si jedlo, ktoré nikdy nevynecháte.

Vitamín K2. Vitamín D zvyšuje množstvo vápnika, ktoré telo vstrebe, a zároveň spúšťa tvorbu bielkovín, ktoré vápnik ukladajú do kostí – tie však aktivuje až vitamín K2. Pri dlhodobých dávkach nad 2 000 IU a pri súčasnom užívaní vápnika má zmysel pridať 90 – 200 µg K2 vo forme MK-7. Podrobnosti, dávkovanie aj upozornenie pre ľudí na warfaríne nájdete v článku Vitamín D3 a K2: prečo patria k sebe.

Horčík ako kofaktor. Všetky enzýmy, ktoré v pečeni a obličkách premieňajú vitamín D na aktívnu formu, potrebujú horčík (Uwitonze a Razzaque, 2018). V randomizovanej štúdii doplnenie horčíka zvýšilo hladinu 25(OH)D u ľudí, ktorí mali hladinu pod 30 ng/ml (Dai a kol., 2018). Pri nedostatku horčíka teda vitamín D nefunguje naplno. Ktoré formy horčíka sa vstrebávajú a ktoré nie, rozoberáme v článku o horčíku v chelátovej väzbe.

Vápnik netreba pridávať automaticky. Stačí príjem zo stravy (mliečne výrobky, syry, mak, sardinky, minerálky). Doplnky vápnika bez vitamínu D boli v metaanalýze spojené s o 31 % vyšším rizikom infarktu (Bolland a kol., 2010); vápnik si radšej doprajte v jedle.

Vitamín C s vitamínom D priamo nesúvisí, v zimnej „sade“ ich však kombinuje veľa ľudí – ktorú formu vybrať, čítajte v článku Najlepší vitamín C.

Forma doplnku. Kvapky v oleji umožňujú presné dávkovanie pre deti aj seniorov, softgelové kapsuly sú najpohodlnejšie pre dospelých, tablety zapite pri jedle.

Predávkovanie vitamínom D – príznaky

Zo slnka sa predávkovať nedá – koža nadbytok sama rozloží. Z doplnkov to možné je, ale len pri dlhodobých vysokých dávkach: typicky desaťtisíce IU denne niekoľko mesiacov, pri chybne vyrobených kvapkách s nesprávnou koncentráciou alebo pri zámene dávkovania, keď niekto užíva „týždennú“ dávku denne (Marcinowska-Suchowierska a kol., 2018). Hranicou toxicity je hladina 25(OH)D nad 150 ng/ml (375 nmol/l). Horná hranica EFSA 4 000 IU denne má veľkú rezervu – odvodená je z dávky 10 000 IU, pri ktorej sa v štúdiách objavila hyperkalciúria, delenej faktorom neistoty 2,5 (EFSA, 2023).

Príznaky predávkovania sú príznakmi zvýšeného vápnika v krvi:

• nevoľnosť, vracanie, strata chuti do jedla, zápcha, bolesti brucha,
• slabosť, únava, bolesti svalov, bolesti hlavy,
• smäd, časté močenie a dehydratácia,
• zmätenosť, apatia, poruchy srdcového rytmu,
• pri dlhšom trvaní obličkové kamene, ukladanie vápnika do obličiek a ciev a zlyhávanie obličiek.

Ak sa takéto príznaky objavia u človeka, ktorý užíva vitamín D, treba prestať užívať vitamín D aj vápnik, piť a čo najskôr vyhľadať lekára, ktorý vyšetrí vápnik a 25(OH)D. Keďže sa vitamín D ukladá v tuku, hladina klesá týždne až mesiace a ťažšie prípady sa liečia v nemocnici.

Prevencia: držte sa rozpätí z tabuľky, spočítajte si vitamín D zo všetkých produktov (multivitamín, kvapky, kombinácia D3 + K2, rybí olej) a kvapky dávkujte presne.

Často kladené otázky

Môžem užívať vitamín D bez vyšetrenia krvi?

Zdravý dospelý bez ochorení a liekov uvedených v článku áno. Dávka 1 000 – 2 000 IU denne v zime je podľa stredoeurópskych odporúčaní bezpečná a Endocrine Society rutinné testovanie u zdravých ľudí neodporúča. Vyšetrenie 25(OH)D má zmysel pri rizikových skupinách, chorobách, liekoch alebo ak chcete dlhodobo užívať viac než 2 000 IU.

Koľko IU vitamínu D denne je bezpečné?

EFSA stanovila hornú hranicu 4 000 IU (100 µg) denne pre dospelých a deti od 11 rokov, 2 000 IU pre deti od 1 do 10 rokov a 1 000 IU pre dojčatá. Bežná preventívna dávka dospelého je 1 000 – 2 000 IU denne, vyššie dávky patria pod lekársky dohľad.

Koľko IU je 25 µg vitamínu D?

1 000 IU. Platí 1 µg = 40 IU, takže 25 µg × 40 = 1 000 IU; naopak 1 IU = 0,025 µg. Horná hranica EFSA 100 µg zodpovedá 4 000 IU a dávka 2 000 IU je 50 µg.

Je lepší vitamín D2 alebo D3?

D3 (cholekalciferol). Metaanalýza klinických štúdií ukázala, že D3 zvyšuje a udržiava hladinu 25(OH)D účinnejšie než D2. Pre vegánov existuje D3 získavané z lišajníkov.

Môže vitamín D spôsobiť obličkové kamene?

Pri bežných dávkach to štúdie nepotvrdili. Metaanalýza 48 dlhodobých štúdií zistila častejšie zvýšený vápnik v krvi a v moči, ale nie viac obličkových kameňov. Ak ste kamene už mali alebo máte hyperkalciúriu, užívajte vitamín D len po dohode s lekárom a s kontrolou vápnika v moči.

Zdroje

1. EFSA NDA Panel. Dietary reference values for vitamin D. EFSA Journal, 2016. EFSA
2. EFSA NDA Panel. Scientific Opinion on the Tolerable Upper Intake Level of vitamin D. EFSA Journal, 2012. EFSA
3. EFSA NDA Panel. Scientific opinion on the tolerable upper intake level for vitamin D, including the derivation of a conversion factor for calcidiol monohydrate. EFSA Journal, 2023. PMC
4. Płudowski P a kol. Practical guidelines for the supplementation of vitamin D and the treatment of deficits in Central Europe. Endokrynologia Polska, 2013. DOI
5. Płudowski P a kol. Guidelines for Preventing and Treating Vitamin D Deficiency: A 2023 Update in Poland. Nutrients, 2023. PMC
6. Demay MB a kol. Vitamin D for the Prevention of Disease: An Endocrine Society Clinical Practice Guideline. Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism, 2024. PubMed
7. O'Neill CM a kol. Seasonal Changes in Vitamin D-Effective UVB Availability in Europe and Associations with Population Serum 25-Hydroxyvitamin D. Nutrients, 2016. PMC
8. Bačová I a kol. Nedostatok vitamínu D u dospelej populácie a jeho súvislosť s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Ateroskleróza, 2019. PDF, UPJŠ
9. Ekwaru JP a kol. The Importance of Body Weight for the Dose Response Relationship of Oral Vitamin D Supplementation and Serum 25-Hydroxyvitamin D in Healthy Volunteers. PLoS One, 2014. PMC
10. Jolliffe DA a kol. Vitamin D supplementation to prevent acute respiratory infections: a systematic review and meta-analysis of aggregate data from randomised controlled trials. Lancet Diabetes & Endocrinology, 2021. PubMed
11. Manson JE a kol. Vitamin D Supplements and Prevention of Cancer and Cardiovascular Disease (štúdia VITAL). New England Journal of Medicine, 2019. PMC
12. Gianella F, Hsia CCW, Sakhaee K. The role of vitamin D in sarcoidosis. Faculty Reviews, 2020. PMC
13. Malihi Z a kol. Hypercalcemia, hypercalciuria, and kidney stones in long-term studies of vitamin D supplementation: a systematic review and meta-analysis. American Journal of Clinical Nutrition, 2016. DOI
14. Ish-Shalom S a kol. Comparison of daily, weekly, and monthly vitamin D3 in ethanol dosing protocols for two months in elderly hip fracture patients. Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism, 2008. PubMed
15. Sanders KM a kol. Annual high-dose oral vitamin D and falls and fractures in older women: a randomized controlled trial. JAMA, 2010. PubMed
16. Tripkovic L a kol. Comparison of vitamin D2 and vitamin D3 supplementation in raising serum 25-hydroxyvitamin D status: a systematic review and meta-analysis. American Journal of Clinical Nutrition, 2012. PMC
17. Dawson-Hughes B a kol. Dietary fat increases vitamin D-3 absorption. Journal of the Academy of Nutrition and Dietetics, 2015. PubMed
18. Mulligan GB, Licata A. Taking vitamin D with the largest meal improves absorption and results in higher serum levels of 25-hydroxyvitamin D. Journal of Bone and Mineral Research, 2010. PubMed
19. Uwitonze AM, Razzaque MS. Role of Magnesium in Vitamin D Activation and Function. Journal of the American Osteopathic Association, 2018. JAOA
20. Dai Q a kol. Magnesium status and supplementation influence vitamin D status and metabolism: results from a randomized trial. American Journal of Clinical Nutrition, 2018. DOI
21. Bolland MJ a kol. Effect of calcium supplements on risk of myocardial infarction and cardiovascular events: meta-analysis. BMJ, 2010. PubMed
22. Marcinowska-Suchowierska E a kol. Vitamin D Toxicity – A Clinical Perspective. Frontiers in Endocrinology, 2018. PMC
23. Súhrn charakteristických vlastností lieku Colecalciferol 1 000 IU Capsules (Colonis Pharma), electronic medicines compendium, Spojené kráľovstvo. emc